Kedy náš mozog naozaj vypne

Celý biorytmus človeka môžeme rozdeliť na dva protichodné deje. Ide o spánok ( somnus) a bdenie (vigilitu). Medzi oboma dejmi musí existovať správny pomer, aby naše telo bolo schopné správne fungovať. U dospelých jedincov rátame s pomerom 2:1 , teda 16 hodín trvá fáza bdenia, kedy sme aktívny, zvyšných 8 hodín strávime spaním. Takto by to malo byť ideálne rozloženie nášho 24 hodinového cyklu. Všetci ale dobre vieme, že nie vždy sa dá tento cyklus dodržovať a nie zakaždým je nám aj 8 hodín spánku dosť.

nedostatkom spánku sa čoraz častejšie stretávame najmä u mladej populácie, u ľudí v produkčnom veku.  Doposiaľ  sa však tradovalo, že starší ľudia na dôchodku sú tí, čo majú so spánkom problémy. Opak je pravdou. Doba, v ktorej žijeme, uponáhľaný svet, nám dáva jasné trendy aj v spánku.

Čo to spánok vlastne je?

Spánok ( somnus) je protikladom bdelého stavu. Nastáva reverzibilné  oslabenie alebo strata kontaktu s okolitým prostredím. Strata nie je absolútna, ide iba o akýsi útlmový stav organizmu, ktorý je daný nervovým fenoménom. Tento fenomén je charakteristický znížením dráždivosti neurónov v mozgovej kôre na senzorické podnety. Ani útlm mozgových buniek nie je úplný, čoho jasným dôkazom je spánok matky počas prvých mesiacov novorodenca, kedy ak aj matka hlboko spí, čo len slabý podnet ( najčastejšie plač, mrvenie dieťaťa, zrýchlené dýchanie a iné) spôsobí, že mama sa zo spánku budí.

Ako nás ovplyvňuje tma ?

Naše šuškovité teliesko (epifýza)  je zodpovedná za produkciu hormónu melatonínu. Tomuto hormónu hovoríme aj „ručičky hodín“, nakoľko telu ukazuje, aký je čas, podľa toho, aká je jeho koncentrácia v krvi. Melatonín je jedným z dôležitých regulátorov cirkadiálneho rytmu jedinca. Jeho hladina je v noci vyššia ako počas dňa, čiže počas bdenia sme viac aktívni ako vo fáze spánku. Svetlo priamo  inhibuje melatonínu tzv. fázovo závislým spôsobom.

Znamená to, že účinok svetla je rôzny, podľa toho, v ktorej časti dňa svetlo pôsobí. Ak je človek vystavený svetlu počas prvej polovice noci, rytmus dňa sa posúva smerom dozadu. Ak svetlo pôsobí počas druhej polovice noci, posun je dopredu. Pre útlm melatonínu je však  rozhodujúca hodina ranného svetla.  Všeobecne však platí, že počas zimy sú jeho hodnoty zvýšené, nakoľko dochádza ku skracovaniu dňa a predlžovania noci. Dá sa teda povedať, že hormón je ovplyvňovaný aj ročným obdobím.

Je noc spúšťačom spánku?

Áno, aj nie. Závisí to od toho, v akom prostredí si prajete spať. Je známe, že človeku sa dobre zaspáva v tme a tichu. O tom, že tma nás ovplyvňuje, sme si povedali. Netreba však zabúdať, že tým, že v miestnosti máme tmu, vyraďujeme z funkcie zrakové dráhy v mozgu a teda mu hovoríme, že vidieť nemusí. Keďže až 80% informácií prichádza zrakom, je treba si  uvedomiť, ako zrak vplýva na náš spánok. Rovnako aj ticho vyraďuje sluchové receptory, poloha ležmo zase antigravitačné svaly. Z tohto teda vyplýva, že počas tmy a noci  je naša brána senzorických podnetov takmer uzavretá. K uzavretiu napomáha aj inhibovanie RAS = retikulárneho aktivačného systému, ktorý počas bdenia pôsobí stimulačne na mozgovú kôru, čím zabezpečuje pripravenosť našich mozgových buniek.

Vedeli ste, že počas spánku sa dejú dva odlišné spánky ?

Táto skutočnosť sa podarila zistiť pomocou záchytu EEG snímku človeka počas spánku. Zistilo sa, že spánok má cyklický a duálny charakter. Jeden cyklus, ktorý obsahuje oba typy spánku trvá v priemere 90 minút. Až 80% z celkového spánku prebieha ortodoxný spánok ( pomalovlnný, synchronizovaný, NREM spánok).

Zvyšných 20% predstavuje paradoxný spánok ( presný opak ortodoxného). Počas tejto fázy spánku je vyššia srdcová frekvencia, zrýchlené dýchanie, nižšie napätie svalov a spánok je hlbší. Z tohto vyplýva, že na prebudenie je potrebný silnejší podnet.  Paradoxný spánok sa nazýva aj REM spánok, nakoľko je charakteristický „rapid eye movements“, rýchlymi očným pohybmi smerom do strán. Zaujímavosťou tohto spánku je fakt, že ľudia, ktorí sa zobudia v tejto fáze spánku tvrdia, že mali sen. Ľudia zobudení z ortodoxnej časti spánku si sny nepamätajú.

Ako náhle dôjde k vyradeniu paradoxného spánku u človeka, zaznamenáva sa zhoršená schopnosť sústrediť sa, zvýšená iritabilita, sklony ku agresií. Naše telo však neoklameme, ak si raz paradoxnú časť spánku vynecháme zo spánkového cyklu, v nasledujúcom si ju vykompenzuje.

Aj spánok má svojich strážcov… sú nimi tieto dva mechanizmy.

Homeostatický mechanizmus je zodpovedný za kompenzáciu nedostatku spánku. Spravidla trvá dlhšie ak spánok podceníme alebo si ho nedoprajeme dostatočne. Reguluje jednak celkové množstvo spánku, hĺbku a aj trvanie.

Cirkadiálny  mechanizmus reguluje správne načasovanie spánku a to z hľadiska rytmov tela ako aj cyklov v prírode a prostredí človeka. Je zložený zo striedajúcich sa periód náchylnosti na spánok a k obdobiu, kedy je ťažké zaspať, aj keď je človek veľmi unavený. Ak aj cirkadiálny mechanizmus spánok navodí, nie je dostatočným relaxom pre naše telo.

Nezabúdajme teda, že naše telo rovnako ako potrebuje byť pri vedomí, potrebuje byť aj relaxované. Najprirodzenejší spôsob relaxu pre náš organizmus je spánok. Už len 90 minút, trvanie jedného spánkového cyklu, môže navodiť pocit úľavy a priniesť energiu.

Stačí len zavrieť oči, ľahnúť si a nepočúvať nikoho a nič J .

Pridaj komentár

Prejsť na panel nástrojov