Hodnota diskusie v zdravotníctve

Tento týždeň v utorok, 16. mája 2017 som mala tú česť ako zástupkyňa pacienstkych združení zúčastniť sa odbornej diskusie na pôde Ministerstva zdravotníctva SR. Pozvánka znela jasne, ministerstvo chce s odborníkmi hovoriť o tom, aká by mala byť budúcnosť liečby rakoviny na Slovensku.  Zámerom teda bolo otvoriť tému nášho Národného onkologického registra a chýbajúcich dát, zhodnotiť ako sa vysporiadať s narastajúcim počtom nádorových ochorení, priamo úmerne s narastajúcimi cenami liekov, a či robíme dosť v oblasti prevencie, skríningu a následnej starostlivosti o onkologického pacienta.

Pacienti sú pozvaní na ministerstvo

Pre mňa osobne je to vždy obrovská udalosť, keď môžem byť v prítomnosti najlepších odborníkov, lekárov, zdravotných sestier a množstva ďalších osobností nášho zdravotníctva. Sú totiž nielen expertmi, ale aj skvelými ľuďmi a veľa sa od nich učím. Vážime si, keď hovorím za všetkých pozvaných pacientskych zástupcov, že sme sa mohli zúčastniť a povedať aj náš názor na to, kam by mala smerovať onkológia na Slovensku. Považujem za dôležité poďakovať nielen Ministerstvu zdravotníctva SR, ale aj inovatívnemu farmaceutickému priemyslu, že podnietila takýto druh diskusie.

Nepoznáme počty onkologických pacientov

Dych všetkým vyrazila prednáška doc. RNDr. Ladislava Dušeka, PhD., riaditeľa českého Ústavu zdravotnických informací a statistiky ČR, ktorý ohúril ukážkou ako sa Čechom podarilo vybudovať niekoľkoúrovňový zdravotnícky informačný systém. K dispozícii majú už validované dáta z roku 2015, parciálne dáta už za prvý štvrťrok 2017. Pravidlá pre zadávanie dát zdravotníckymi pracovníkmi si dávno nastavili tak, že sa to pre nich stalo samozrejmosťou. Nebudem sa tu rozpisovať o tom, že informácie zo slovenského registra viaznu niekde v roku 2007, môžme len polemizovať o tom prečo je to tak.

Za dôležitejší považujem fakt, keď mať k dispozícii validované, reálne (klinické) a aktuálne dáta je cestou ako nastaviť verejnú politiku zdravotníctva SR. Ak poznáme počet pacientov jednotlivých diagnóz, i to ako sa ich ochorenie vyvíjalo, aká liečba im pomohla alebo nepomohla, ale zároveň aj to, aké potreby pacienti reálne majú a čo preferujú, môžeme presnejšie a efektívnejšie nastaviť procesy v zdravotníctve. Manažment pacienta, siete lekárov špecialistov v regiónoch a v neposlednom rade aj toľko oplakávané verejné financie.

Zabudli sme si dôverovať

Veru, hrnie sa na nás množstvo nových inovatívnych terapií. My, pacienti sa tešíme, lebo to pre nás znamená nádej a kvalitnejší život s ochorením. Farmaceutický priemysel sleduje epidemiológiu a vývoj ochorení v globále a prirodzene, kde rastie potreba, tam rastie aj príležitosť na trhu. Úradníci na Ministerstve zdravotníctva SR majú hlavu v smútku, lebo kde vziať na toľké lieky financie, vlastne ani tak úplne nevieme, koľko ich reálne naozaj potrebujeme. A čo povie Ministerstvo financií SR. Politici si tému prispôsobia podľa svojej aktuálnej komunikačnej stratégie. A tak len vymýšľame spôsoby ako systém „ešte nejak udržať“, aby sa nám nezrútil pred očami. Lekárov tým dostávame pod obrovský tlak, niekedy medzi mlynské kamene. Tu už  len chýba dodať, že v konečnom dôsledku trpí pacient. Nie. Tu trpí celá spoločnosť, a veľmi.

Financie, lieky, financie, drahé lieky, financie…Skúšali sme sa niekedy na to pozrieť z opačnej strany? Nechýba nám náhodou niečo iné? Dôvera v zdravotnú starostlivosť, vzájomná dôvera medzi lekárom a pacientom, kolegiálna dôvera medzi zdravotníckymi pracovníkmi. A nielen toto, zabudli sme si dôverovať ako spoločnosť. Vybudovať dôveru znamená darovať vzťahu ľudí čas. Denne počúvam od pacientov: „lekár nemal na mňa čas, nestihla som sa ho/jej opýtať“, „nikto mi v ambulancii nedvíhal telefón“ alebo „neviem kam sa mám obrátiť“. Lekári sa zas sťažujú: „nič nestíham, na pacienta mám tak 5 až 10 minút“. Zo všetkých strán však cítiť vôľu. Áno, chceme si darovať čas na budovanie vzťahov v zdravotníctve. Len ako?

Aspoň to skúsme

V programe workshopu na MZ SR stálo, že výsledkom a predpokladanými ďalšími krokmi by mal byť vznik pracovných skupín k onkológii, a podskupín venujúcich sa identifikovaným oblastiam. Všetci zúčastnení mali k témam čo povedať a prejavili ochotu podieľať sa na príprave či už Národného onkologického plánu, návrhov na zmeny alebo zlepšenie starostlivosti o onkologických pacientov na Slovensku. Avšak rozpačitosť prišla v závere, keď Ministerstvo zdravotníctva SR, prostredníctvom pána štátneho tajomníka uviedlo, že úlohy, o ktorých sa počas celého dňa debatovalo sú viac, či menej dokončené.

Všetkým nám nespochybniteľne záleží na tom, aby sme ako spoločnosť boli čo najviac zdraví, a aby bolo o chorých patrične postarané. Pacientske združenia vedia najlepšie identifikovať potreby a preferencie samotných pacientov. Tieto atribúty sú vo svete už dávno súčasťou tzv. HTA (health technology assessment) hodnotenia, ktoré prispieva k tomu, aby občania, pacienti, štát dostávali „hodnotu za peniaze“ alebo v angličtine „value for money“. Práve hodnota za peniaze je súčasťou stratégie prehodnocovania politík aj nášho štátu, ktorý chce verejné zdroje používať efektívne a zároveň so značným prínosom pre svojich obyvateľov.

Aspoň to teda skúsme. Robiť hodnotenia poctivo, zapojiť všetky strany do príprav a zobrať názory všetkých strán, aj pacientov do úvahy. Len ak si darujeme čas na spoluprácu a posilníme vzájomnú dôveru, môžme dostať za naše peniaze hodnotu.

 

Profile photo of Miroslava Fövényes

Miroslava Fövényes

Mladá žena, matka, ktorá sa naplno venuje pacientom, ich problémom a potrebám. Sama bola pred niekoľkými rokmi hematoonkologickou pacientkou. Odvtedy v práci pacientskej advokátky a zástupkyne pacientov nachádza svoje naplnenie. Vyštudovala verejnú politiku a verejnú správu a niekoľko rokov pracovala v Medzinárodnom vyšehradskom fonde. V súčasnosti je prezidentkou pacientskeho občianskeho združenia Lymfoma Slovensko a viceprezidentkou Asociácie na ochranu práv pacientov SR.

Pridaj komentár

Prejsť na panel nástrojov